Cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda (CMP) sa radí medzi kardiovaskulárne ochorenia. V Európe postihuje približne 9,6 miliónov ľudí. Vďaka technologickým pokrokom medicíny a vyššej kvalite lekárskej starostlivosti prežíva stále viac pacientov. Z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť kvalitnú rehabilitačnú starostlivosť, ktorá pomôže k návratu do bežného života.

Cievna mozgová príhoda je výsledkom prerušenia prívodu krvi do mozgu. Vzniká uzatvorením mozgovej cievy embolom (útvar zamedzujúci prúdeniu), ktorý putuje zo srdca alebo z ciev. Inou príčinou môže byť prasknutie mozgovej cievy. Tieto javy následne vedú k ischémií (nedokrveniu) alebo k hemorágií (zakrvácaniu). Ischemická cievna mozgová príhoda sa prejavuje približne v 85% a zvyšných 15% tvorí hemoragická forma. Mozog je zásobovaný kyslíkom z 80% cez krčné tepny a z 20% zo stavcových tepien.

Hypertenzia je najdôležitejším rizikovým faktorom. Viac ako 2/3 pacientov, ktorým bola diagnostikovaná CMP mali zvýšený tlak viac ako 130/80mmHg.

Príčiny CMP:

Neovplyvniteľné:

• vek
• pohlavie
• genetická predispozícia

Ovplyvniteľné:

• arteroskleróza
• vysoký krvný tlak
• fajčenie
• diabetes mellitus
• vysoký cholesterol
• environmentálny a sociálny faktor

Prejavy CMP:

Cievna mozgová príhoda vzniká náhle. Najčastejšími prejavmi sú: slabosť, bolesť hlavy, problémy s rozprávaním, výpadky zorného poľa, tinnitus (vnútorný hluk), tŕpnutie končatín, poruchy rovnováhy, ochrnutie končatín. V najhorších prípadoch končí CMP kómou alebo smrťou.

Pri podozrení na cievnu mozgovú príhode by mal človek spraviť 5 základných úkonov:

• Odpovedať na otázku zmysluplne a celou vetou
• Vyplaziť jazyk na každú stranu
• Zdvihnúť obidve ruky rovnako
• Zatvoriť a otvoriť súmerne obe oči
• Stáť na jednej nohe a potom na druhej

Ak má problém aspoň s 2 úkonmi, môže ísť o cievnu mozgovú príhodu. Pri CMP je dôležité čo najskôr poskytnúť odbornú lekársku pomoc. O budúcnosti pacientovho stavu rozhodujú minúty.

Pacient je často pripútaný na lôžko a svet sa mu z hodiny na hodinu zmení. Pri postihnutí nedominantnej hemisféry je možné pozorovať, že si pacient neuvedomuje postihnutie. Postihnutie popiera, neguje- Neglect syndróm. Pri postihnutí dominantnej hemisféry, dochádza k poruche symbolických funkcií (reč, pamäť, príjem informácií). Pri lézií ľavej hemisféry dochádza k poruchám motorickej (pohybovej) funkcie na pravej strane tela. Pri lézií pravej hemisféry dochádza k poruchám motorickej (pohybovej) funkcie na ľavej strane tela. Je dôležité, aby všetky podnety prichádzali z postihnutej strany. Napríklad: nočný stolík má byť z postihnutej strany, televízor,... Aj osoby majú k postihnutému pristupovať z postihnutej strany, aby si ju pacient uvedomoval.

Pri ischemickom poškodení vzniknutom v karotickom povodí ciev je typické Wernick- Mannovo držanie tela:

• Horná končatina
• Depresia, addukcia a intrarotácia RK
• Flexia a pronácia LK
• Flexia ZK a prstov
• Dolná končatina
• Intrarotácia BK
• Extenzia KK
• inverzia a plantárna flexia chodidla

Fenomén vznikajúci pri chôdzi Wernick-Mannovho držania sa nazýva cirkumdukcia. Môže byť prítomný aj prefrontálny syndróm, pri ktorom vznikajú rôzne psychické poruchy. Zaujímavosťou je, že ischemická CMP sa najčastejšie vyskytuje medzi 10.00-12.00 hodinou dopoludnia.

Pri ischemickom poškodení, vzniknutom vo vertebrobazilárnom povodí ciev sú typické:

• Poruchy zraku
• Paréza pohľadu
• Problémy s orientáciou
• Wallenbergov syndróm
• neoceleberálne príznaky
• Hornerov syndróm
• postihnutie V. hlavového nervu
• problémy s prehĺtaním
• chrapot
• štikáva

Pri hemoragickom poškodení môže vzniknúť zakrvácanie v ktorejkoľvek časti mozgu. Na základe lokalizácie postihnutia vzniká konkrétny deficit vo funkcií danej časti mozgu. Napríklad zakrvácanie do mozočku sa prejavuje bolesťou hlavy, nauzeou, zvracaním. Dochádza k poruche rovnováhy stoja a chôdze. Hemoragické CMP majú oveľa vyššiu úmrtnosť ako ischemické.

Liečba

Najhlavnejšiu časť v liečbe CMP zohráva pohybová liečba. Správne vedené pohyby, sústredenie, stimulácia a mnoho iných faktorov ovplyvňujúcich začatie, správne prevedenie pohybu sú tým najväčším prínosom pre znovunadobudnutie sily, koordinácie, a prevedenie pohybu fyziologickým spôsobom.

Najzakladanejšia fyzioterapeutická pomoc:

• polohovanie
• dýchacia gymnastika
• cievna gymnastika
• pasívne pohyby
• využitie facilitačných prvkov (slovná stimulácia, kožná stimulácia, pretiahnutie svalu pred pohybom, odpor,...)
• aktívne pohyby
• cviky na zdokonaľovanie motoriky

Priebeh ochorenia CMP delíme do troch štádií: akútne, subakútne a chronické.

Akútne štádium pretrváva niekoľkých dní až týždňov. U pacienta prevláda strata svalového tonusu, svalová slabosť, hypotónia, poruchy koordinácie, rovnováhy. Väčšinou býva postihnutá jedna strana tela, ide o tzv. hemiplégiu (ochrnutie), alebo hemiparézu (čiastočné ochrnutie) . V tejto fáze je potrebné dbať na prevenciu dekubitov a kontraktúr pomocou polohovania pacienta. Správne polohovanie tela podporuje uvedomovanie si postihnutej strany, pozitívne vplýva na obehový systém a zlepšuje funkciu centrálneho nervového systému posielaním podnetov do mozgu. Pri dlhodobom ležaní je veľmi nutné zvýšiť pľúcnu ventiláciu a zlepšiť pohyblivosť hrudného koša pomocou dýchacej gymnastiky. Cvičíme podľa možností pacienta. Základom je zachovať čo najfyziologickejší rozsah pohybu. V prípade komatického pacienta robíme pasívne cvičenie ,s cieľom udržať rozsah pohybu v kĺboch a zároveň facilitovať pohybové centrá z periférie

Subakútne štádium je typické zmenou svalového tonusu, ktorý sa mení z hypotonusu (nízke svalové napätie) na hypertonus (zvýšené svalové napätie). Typickým znakom pre spasticitu je zvýšený odpor pri napínaní svalu. V tejto fáze, ktorá nastáva po dvoch týždňoch až dvoch mesiacoch od vzniku ochorenia, sa kladie veľký dôraz na aktívnu hybnosť a neskôr na vertikalizáciu. Cvičíme podľa svalovej sily pacienta, uvoľňujeme skrátené svaly, posilňujeme ochabnuté, snažíme sa vždy o čo najfyziologickejšie postavenie kĺbov. Vertikalizácia je postupná. Zo začiatku robíme nácvik sedu na posteli. Ak pacient zvládne sám sedieť, môžeme začať nacvičovať vstávanie, pri ktorom je dôležité naučiť pacienta ako preniesť váhu cez chodidlá. Ak pacient samostatne stojí, nasleduje nácvik lokomócie- chôdze. Pri chôdzi je veľmi dôležitý nácvik stability kolena, nácvik rovnováhy a prenos ťažiska tela nad paretickú dolnú končatinu. Horná končatina býva závažnejšie postihnutá ako dolná a preto je návrat hybnosti pomalší aj vzhľadom na jemnejšie funkcie ruky. Cvičíme jemnú motoriku, aby pacient dokázal previesť samostatne potrebné úchopy.

Chronické štádium nastáva približne po 6 mesiacoch. U pacienta sú prítomné patologické posturálne a pohybové stereotypy. Nesprávne zafixovaný posturálny vzorec u pacienta je, že pacient používa na podoprenie zdravú hornú končatinu za pomoci palice a postihnutá dolná končatina je využívaná ako rigidná opora. Cvičenie je rovnaké ako v subakútnom štádiu. Ak je pacient schopný chôdze cvičíme balančné cviky. Ak nedokáže sedieť, nacvičujeme sed. Vždy je to individuálne, cvičíme podľa stavu pacienta. Dôležitou súčasťou fyzioterapie po CMP je využitie facilitácie či už slovami, predstavovaním si pacienta ako vykonáva potrebný pohyb s postihnutou končatinou, pasívne pretiahnutie svalu pred pohybom, kožná stimulácia a mnoho iných.

Na záver, no určite nie v poslednom rade je potrebná podpora, pomoc rodiny a socializácia. Jej realizáciu je možné uskutočňovať prítomnosťou postihnutého v rôznych kluboch a organizáciách, pretože človek sa musí cítiť stále potrebný. V určitých prípadoch môže hemiplégia vzniknúť zo dňa na deň a vtedy sa človek ocitá zrazu v úplne inej situácií, a mení sa mu celý život skoro od základov.

Autor: Zinchenko

Možnosť objednať sa na cvičenie:

Zdroje:

GAŇOVÁ, Z. 2021. Komplexná fyzioterapia u pacienta po cievnej mozgovej príhode. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. 2021. 62s.

KALVACH, Pavel et al. 2010. Mozkové ischemie a hemoragie. Praha: Grada. 456 s. ISBN 978-90-247-2765-3.

ŠECLOVÁ, S. 2004. Rehabilitace po cévní mozgové příhode. Praha: Grada. 200 s. ISBN 80-247-0592-3.

ZINCHENKO, S. 2020. Intenzívna rehabilitácia pacientov s hemiplégiou. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. 2020. 65s.