Detská mozgová obrna

Detská mozgová obrna (DMO) patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce neurologické ochorenia. Patológiu vidíme hlavne na muskulo-skeletálnom systéme, najmä spasticitu, hypotóniu, degeneratívne zmeny kĺbov, kalcifikáty a podobne. Častá je mentálna retardácia a epilepsia.

Výskyt DMO sa líši na základe geografického rozpoloženia v rozsahu 1,5- 3 na 1000 živo narodených detí. Približne u 8-10% predčasne narodených detí vznikne detská mozgová obrna. Všeobecne podľa prieskumov za posledné desaťročia krivka klesá. Dôvodom je medicínsky rozvoj. V súčasnosti sú nové technológie, ktoré dokážu zabezpečiť prežitie detí narodených s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou.

Príčiny vzniku DMO delíme podľa štádia v ktorom vznikli na: perinatálne (počas tehotenstva), neonatálne (počas pôrodu) a postnatálne (v prvých mesiacoch života dieťaťa).

• Prenatálne- poškodenie plodu môžu spôsobiť vnútromaternicové infekcie, predčasná eclampsia, nedostatočné zásobenie plodu kyslíkom, krvácanie do mozgu dieťaťa, nízka pôrodná hmotnosť, užívanie drog alebo iných návykových látok matkou.
• Perinatálne- najčastejšími činiteľmi sú abnormálne pôrody. Počas abnormálnych pôrodov vzniká poškodenie mozgu v dôsledku nedostatku kyslíka alebo zakrvácania.
• Postnatálne- býva spôsobené detskými infekciami alebo dychovou nedostatočnosťou dieťaťa, toxickým a metabolickým poškodením mozgu. Dieťa po pôrode ešte nemá vyvinutú hemato encefalitickú ("krvno- mozgovú") bariéru, preto sa môžu rôzne infekcie alebo toxické látky dostať jednoduchšie do centrálneho nervového systému. Toto obdobie končí približne okolo jedného roku života.

DMO formy:

Detskú mozgovú obrnu delíme na 3 základné formy:

• Spastická (70% DMO)
  
• Nespastická (20% DMO)
• Zmiešaná (5-10% DMO)

Spastické formy

Hemiparéza- jednostranná porucha hybnosti. Najčastejšie máva spastickú formu. Táto skupina býva postihnutá epileptickými záchvatmi v miere až 44%. Mentálnu retardáciu nachádzame približne u polovice pacientov.

Diparéza- najčastejšia forma DMO. Častejšie postihnutie oboch dolných končatín, zvýšený svalový tonus, predsunuté držanie tela. Ak je možná chôdza, má patologický vzorec takzvanej nožničkovej chôdze. Epilepsiou má 16- 27%. U väčšiny je intelekt relatívne zachovaný alebo normálny. Pri výraznejšom postihnutí rúk býva často znížený intelekt.

Ataktická diparéza je jednou z foriem diparézy, pri ktorej zo začiatku prevláda hypotónia a postupom času prechádza do spasticity. Objavuje sa tremor- tras a ataxia- porucha koordinácie pohybov.

Triparéza- výrazné motorické postihnutie. Postihnuté bývajú 3 končatiny. Epilepsiou trpí 50% a 75% má mentálnu retardáciu.

Kvadruparéza- postihuje všetky štyri končatiny. Okrem problémov s hybnosťou končatín, dochádza aj k poruchám pohybov tváre, úst a jazykových svalov. Je to najťažšia forma DMO. Celkovo tvorí asi 5% zo všetkých prípadov detskej mozgovej obrny. Pacienti sú často mentálne postihnutí a trvale odkázaní na pomoc iných. Epilepsia postihuje 8% pacientov.

Nespastické formy

Dyskinetická- dochádza k abnormálnym pohybom a držaniu tela. Rozdeľujeme ich podľa prevládajúcej hyperkinézy (náhodné, nepredvídateľné, mimovoľné pohyby) a dystonie (mimovoľné sťahy svalov). Deti mávajú veľké problémy s prehĺtaním a rečou. Pri pokuse o pohyb dieťa vytvára grimasy a neúčelné svalové sťahy. Mentálne postihnutie je u 25% pacientov.

Cereberálna- samostatne sa takmer nevyskytuje. Väčšina detí s poškodením mozočku má aj psychickú retardáciu alebo dochádza k autizmu. Pri hypotonickej forme nachádzame chabé svalstvo a pasívnu hypermobilitu. Často je iba prechodným štádiom detskej mozgovej obrny a ďalej prechádza do iných foriem.

Zmiešané formy

Zmiešané formy sú spojením dvoch iných foriem DMO ako napríklad: spastická forma s pridruženou dyskinetickou symptomatológiou. Cereberálne formy môžu byť kombinované so všetkými ostatnými formami DMO.

Ľahká mozgová dysfunkcia

Pri tomto ochorení ide o poškodenie CNS v menšom rozsahu. Tzv. malé mozgové postihnutie. Vyskytuje sa častejšie ako klasická diagnóza DMO. K stanoveniu diagnózy často prídeme až v školskom veku. Charakteristickými črtami sú: neobratnosť detí, nepokoj, deti s oneskoreným nástupom reči, čítania, písania a malými zmyslovými poruchami.

Fyzioterapeutické liečebné postupy

Pri diagnóze DMO je fyzioterapia neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Často je používaná ešte pred stanovením diagnózy, ak sú zaznamenané určité náznaky nesprávneho vývoja dieťaťa. Začať s pravidelným cvičením je nutné čo najskôr. U bábätiek, ktoré nedokážu podať odpoveď pri cvičení a previesť pohyb samostatne, sú používané prvky Vojtovej metódy. Vojtova metóda funguje na základe vyvolania pohybu cez reflexnú odpoveď. Pohyb dieťa vykoná, pretože sú iritované presne stanovené miesta na tele. U malých detí ešte nie je plne vyvinutý mozog a je možné využiť takzvanú plasticitu mozgu, pri ktorej môžu iné mozgové bunky prebrať funkciu poškodených mozgových buniek. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo je potrebné začať s cvičením čo najskôr. Ďalšou často používanou metódou je Bobathova metóda, ktorá spočíva v správnom držaní dieťaťa, aby nedochádzalo k podporovaniu patologických zmien, ale naopak k ich útlmu. Vychádza z presne určených polôh v ktorých s dieťaťom cvičíme. Všeobecne hlavným princípom každého cvičenia s dieťaťom je normalizovať rozsah pohybu vo všetkých kĺboch, natiahnutie skrátených svalov, posilnenie oslabených a snažiť sa prinavrátiť čo najfyziologickejšie postavenie tela. Najzákladanejšou motorickou schopnosťou je držanie hlavy, ak to dieťa nedokáže zameriavame sa na cvičenia, ktoré podporujú udržanie hlavy. Ak dieťa nie je schopné pretáčať sa z bruška na chrbát, nacvičuje sa otáčanie. Ak nie je schopné samostatného sedenia- nacvičujeme sed, potom štvornožkovanie, státie a chôdzu. Tento vzorec má byť zachovaný, nemôžeme chcieť od dieťaťa ktoré neudrží hlavičku, aby samostatne sedelo. Snažíme sa vždy zvyšovať kondíciu a koordináciu pohybov, ktoré dieťa dokáže samostatne vykonať.

Autor: Zinchenko

Možnosť objednať sa na cvičenie:

Zdroje:

BOLDIŠOVÁ, O. 2015. Kapitoly z vývojovej kineziológie. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2015. 208s. ISBN 9788081056765

BREZOVSKÁ, P. 2017. Vplyv kinezioterapie v závesných systémoch na koordináciu u detí s detskou mozgovou obrnou. Slovenská zdravotnícka univerzita, 2017. 72s

KOLAŘ, P. 2009. Rehabilitace v klinické praxi. Galén, 2009. 713s, ISBN 8072626574